Andrea Urbašíková

Andrea Urbašíková

Čomu sa Andrea venuje

Roky som plnila ciele iným a nie sebe, prešla som si mnohými zamestnaniami, až po niekoľkých rokoch hľadania som našla samú seba a objavila som svoje životné poslanie a svoju cestu, škoda, že nikto z nás nedostal manuál na ideálny život , no to by sme si zase nič nevážili, ak by sme dostali všetko na dlani :) takže je to všetko cesta.

Andrea Urbašíková

Ešte pár slov o nej

Od mala som bola terčom posmechu a šikany. Hovorili mi, že v živote nič nedokážem, že sa mám proste zamestnať a tam zostať naveky, že na firmu ja nemám proste hlavu. Rozhodla som sa však inak. Hoci som v škole excelovala známkami a mala výsledky s vyznamenaním, na vysokú som vôbec nechcela ísť. Po nátlaku z okolia, že bez výšky sa neuživím ma donútili k tomu, aby som napokon šla. A tak sa aj stalo. Avšak aj tu som sa stretla hneď od začiatku so šikanou – nie fyzickou, ale psychickou. Posmešky od mojich spolužiačok typu: „Ako si sa ty mohla sem dostať bez prijímačiek. A potrafíš Ty vôbec do školy ? Nezablúdiš ?“ A mnoho iných urážok na moju adresu sa samozrejme dotklo mojej zraniteľnej duše. Už vtedy mi život dával akúsi spätnú väzbu, že nekráčam správnym smerom. Tento psychický nátlak vyústil až tak, že som štúdium napokon prerušila a už som v ňom nepokračovala. Rodina mi to nevedela odpustiť. Denno-denné reči typu: „čo z Teba len bude ! Bez vysokej sa v dnešnej dobe neuživíš …“ písal sa vtedy rok 2009, keď bola finančná kríza a už na druhý deň po ukončení štúdia som robila všetko, čo trh práce ponúkal : upratovala som, vykladala tovar na nočných zmenách, robila vo fabrike. Práce som sa nikdy nebála. Neskôr som sa zamestnala v jednej nemeckej firme. Potom som dostala lepšiu ponuku, robiť v obore, v ktorom som vyštudovala – účtovníctvo. Prácu som ovládala excelentne, avšak vo vnútri som sa cítila prázdna, nenaplnená. Popri práci som sa venovala aj dobrovoľníctvu a chodila som zadarmo do organizačného tímu na detské podujatia. Tu som sa cítila ako ryba vo vode. Však od mala som rada vystupovala na veľkých pódiách, moderovala, tancovala. Túto znalosť som zdedila po mojich starých rodičoch, ktorí hrali v divadle. Vždy som chcela od života viac. A vždy som aj robila niečo navyše, ako okolie. Tesne pred maturitou som sa prihlásila na súkromné hodiny arabčiny, takže okrem anglického, francúzskeho a maďarského jazyka už dnes plynule hovorím aj arabsky. Dokonca organizujem pre ľudí tripy do arabského sveta, odkiaľ mám mimochodom aj predkov. V roku 2017 som dostala na základe mojej proaktivity pracovnú ponuku v jednom hoteli v Egypte. Tu nastala najväčšia moja životná transformácia. Za tú dobu , čo som tam žila, som bola napadnutá, okradnutá, krivo obvinená, prešla som si nátlakovým systémom, diktatúrou, pracovným nasadením 17 hodín denne 7 dní v týždni v 46 stupňových horúčavách v tieni. Šéf mi napokon nevyplatil ani jeden cent z mojej práce (v Egypte je inak mesačná mzda 50 e /mesiac), nedočkala som sa ani tejto almužny, hoci mojim zámerom bolo prioritne sa zdokonaliť v arabčine, nie stať sa tam milionárom :) Následne šéf ma vyhodil na ulicu a ja som v priebehu pár minút zostala na ulici – bez jedla, bez vody, bez peňazí, na púšti, len s kufrom v ruke, bez všetkého. Až vtedy som pocítila, čo je to absolútne dno. A tam sa to všetko vo mne zrazu zlomilo a nastal absolútny prevrat v mojom živote. Začala som písať knihu o mojom živote a ešte hĺbkovejšie rozoberám príbeh, čo sa mi udialo na tejto misii v Egypte (stali sa mi tam ešte oveľa horšie veci, no to už rozoberám viac v knihe). Do roka som si založila svoju vlastnú spoločnosť OZ Som šťastné dieťa, kde sa cítim šťastná a naplnená, paradoxne pracovali pre mňa ľudia, ktorí skončili tú vysokú školu a majú väčšie ukončené vzdelanie ako ja. Dnes organizujem interaktívno-zábavno-motivačné eventy pre deti , podujatiami zároveň podporujem choré detičky na liečbu. Hovorili mi, že v živote nič nedokážem. No ja som sa rozhodla inak. Vyštudovala som ekonomiku a psychológiu a tieto poznatky pravidelne aplikujem vo svojej práci s deťmi. Mojou víziou je, aby deti mali krajšie-farebnejšie spomienky na detstvo a mladosť aké som mala ja (šikana, zneužívanie, nevera zo strany partnera, ktorý má následne ešte aj okradol, zdravotné ťažkosti..) S deťmi na eventoch, ktoré organizujem prežívam svoje druhé krajšie detstvo. Pravidelne podporujem finančne deti na liečbu s DMO , ŤZP a deti v núdzi. Myslím, že nikdy nie je neskoro na krajšie detstvo. A čo som si uvedomila práve za tou hranicou zóny komfortu? Šťastie nemusím ísť hľadať niekde ďaleko do zahraničia. Pretože aj tam beriem so sebou toho istého človeka, akým som aj tu. Šťastie treba hľadať vo svojom vlastnom vnútri.

Andrea Urbašíková
Dôvod prečo je v projekte?

Je to skvelý projekt a teším sa, že sa tým podporí zároveň aj slovenský cestovný ruch.