Jana Dobšovičová-Černáková

Čomu sa Janka venuje?

V roku 1998 sme založili pri Lige proti reumatizmu Sekciu mladých reumatikov a neskôr Klub Kĺbik pre deti (najmenších reumatikov) a ich rodičov, kde som doteraz predsedníčkou. V roku 2012 ma zvolili za predsedníčku celoslovenskej Ligy proti reumatizmu. Odvtedy ju vediem a rozvíjam aj s ďalšími dobrovoľníkmi. Vyštudovala som vysokú školu, odbor sociálna práca, naďalej sa vzdelávam, založila som poradňu Centrum sociálno-psychologickej podpory pre ľudí s reumatickými chorobami. Aktívne pôsobím a vzdelávam sa v oblasti pacientskej advokácie, som autorkou rôznych dlhoročných projektov. Napr.: Novinárska pocta KROK, Celoslovenských stretnutí walkerov reumatikov aj nereumatikov cez Pohnime sa s reumou!, od roku 2006 organizujem Svetový deň reumatizmu v SR, som autorkou a manažérkou nového vzdelávacieho projektu Univerzita Reumy a iných edukačných podujatí, konferencií a seminárov, som autorkou/editorkou 16-publikácii a šéfredaktorkou Redakčnej rady časopisu Informačný bulletin LPRe SR s 30 ročnou tradíciou. V roku 2010 som bola laureátkou Ceny dar roka a v roku 2018 som bola nominovaná v ankete Slovenka roka.

Jana Dobšovičová-Černáková

Ešte pár slov o nej.

V detstve som ochorela na chronické reumatické ochorenie. To mi zmenilo doterajší život zdravého dievčaťa s ružovými plánmi do budúcnosti. Všetko sa mi otočilo úplne hore nohami. Zrazu bol problém vstať z postele, ísť do školy a prekonávať celodenné bolesti a nesmiernu únavu. Od mladosti som preto ťažko zdravotne postihnutá a pohľad z tohto brehu na život ma donútil predčasne dospieť a vidieť zmysel života inde, ako to má väčšina mladých ľudí. Dlhé a pravidelné pobyty v nemocniciach ma priviedli k tomu, že som začala pomáhať iným spolupacientom. Dávalo mi obrovský zmysel otvárať aj dovtedy tabuizované témy a tým byť silnejšia. Pomáhalo to mne a aj mnohým ľuďom, ktorých som spoznala v podobnej životnej situácii.

 
 
 
Jana Dobšovičová-Černáková
Dôvod prečo je v projekte:

Od malička som vyrastala a doteraz žijem pod Hradom Branč. Každodenný pohľad na zrúcaninu a výhľady z jeho bášt do ďalekého okolia ma vždy napĺňali krásou, nadšením a aj pýchou smerujúcou k silnému lokálpatriotizmu. Cez Branč som vnímala históriu a tiež všetky zámky a hrady na Slovensku. V útlom detstve sme s bratom dostali pexeso s hradmi a zámkami a bolo rozhodnuté – medzi moje celoživotné lásky patria aj hrady a zámky. Keď ma Juri Šimkovič oslovil s ponukou byť patrónkou za Trnavský kraj, nedalo sa odmietnuť. Síce už mnohé hrady a zámky obdivujem len z diaľky alebo cez filmové dokumenty, lebo sa tam sama po svojich nedostanem, ale aj tak sú pre mňa očarujúce.