Umenie Počuť

Jana Helíková

Čomu sa Janka venuje?

Občianske združenie UMENIE POČUŤ

Nedostatok vzdelávacích, motivačných, informačných materiálov o tejto téme nás priviedol k myšlienke vytvoriť vlastné diela, ktorými pomôžeme deťom stotožniť sa s postihnutím, zároveň i rodinám dať návody ako sa dá pracovať s dieťaťom cez hru zábavu a nevedomé učenie sa, ukázať im čaro posunkového jazyka, ako formy budovania komunikačného kanála s dieťaťom.

Vzdelávame sa v posunkovom jazyku, komunikujeme aj s nepočujúcimi, a tak hľadáme cesty k priblíženiu sa. Nakoľko našou víziou je vybudovať spojenia oboch svetov. Naše deti so SP a kompenzačnou pomôckou sú umiestnené niekde medzi… ani nepočujúci, ani počujúci.

V súčasnosti spolupracujeme na tvorbe viacerých knižiek s témami pre nepočujúce deti. Tento projekt sme nazvali UMENIE NAČÚVAŤ. Sú tvorené v spolupráci s rodičmi detí so SP, odborníkmi: logopédmi, surdopédmi, tlmočníkmi posunkového jazyka.

Rozbehli sme spoluprácu so slovenským výtvarníkom Jozefom Vydrnákom, ktorý tvorí sériu návrhov na tričká s témami pre nepočujúce deti. Ich slovenská značka Vydrnachi ponúka originálne motívy oblečenia s perokresbami výtvarníka. Viac: www.vydrnachi.sk

Súčasne prebieha online „učenie sa“ pre malú skupinu rodičov s nepočujúcimi deťmi vo veku 2 – 3 roky, pod názvom: Nechceme v tom zostať sami, budete sa učiť s nami. Ktorej cieľom je cez tvorivé, hravé aktivity stimulovať deti v domácom prostredí k učeniu sa prvkov, ktoré pre rozvoj reči potrebujú. Taktiež rozvíjame jemnú a hrubú motoriku, slovnú zásobu nielen v hovorenom, ale i posunkovom jazyku. Zároveň formou debát, výmeny skúseností podporujeme rodičov k práci s dieťaťom, zdieľaní problémov, tém z ich aktuálneho života. Takto máme možnosť stretávať sa v online priestore ľudia z rôznych častí Slovenska: Trenčín, Nitra, Košice, Poprad, Prešov, Banská Bystrica.

Do našej činnosti sme zaradili aj podporu a osvetu o POSUNKOVANEJ SLOVENČINE a tématike sluchového postihnutia, kde spolupracujeme s Občianskym združením Som samé ucho, ktoré sa zameralo na tvorbu hudobných diel. Cieľom je vytvoriť album piesní o téme (ne)počujúcich detí. Naša účasť na diele je umelecké posunkovanie textu piesne do posunkovanej slovenčiny, a účasť na osvete. (Posunky vždy konzultujeme s tlmočníkmi do posunkového jazyka, nakoľko nie sme vyštudovaní a stále sa učíme.)

Ďalej pre spomínané OZ vytvárame ilustrácie ku knižke s príbehom o nepočujúcom chlapčekovi. Podieľame sa aj na tvorbe animovanému videoklipu k ďalšej piesni z daného albumu.

Oslovili sme i dlhoročného muzikoterapeuta Tóna Gutha z Rytmiky, pracujúceho s deťmi so sluchovým postihnutím už roky, s ktorým pripravujeme pre rodiny s deťmi s poruchou sluchu muzikoterapeutickú skupinu zameranú na rozvoj sluchového vnímania, formou hravého učenia, práce s rôznymi hudobnými nástrojmi budú rozvíjať: jemnú motoriku.

Najväčší projekt, na ktorom teraz spolupracujeme je vývoj hernej aplikácie Lingolandia v posunkoch, kde sa formou hry deti učia prstovú abecedu a posunky súčasne s písmenami VEĽKEJ ABECEDY a slovami z nich zložených. Je to dielo utvorené na základe spoločenskej stolovej hry LINGOLANDIA, https://www.playlingolandia.com/, už existujúcej na trhu. Autorkou je Ing. Anna Rybovičová, ktorá nás oslovila s cieľom ponúknuť možnosť transformácie hry pre cieľovú skupinu nepočujúcich detí. Do projektu je zapojená aj Mgr. A Zuzana Daubnerová, nepočujúca herečka, divadla Tiché iskry, pedagogička SP detí a slovenská ilustrátorka Nina Šefčíková.

Jana Helíková

Ešte pár slov o nej.

Som kreatívny človek, bez toho, aby som čokoľvek nové vymyslela, vytvorila, naučila sa či zažila si neviem predstaviť deň.

Vyštudovala som strednú umeleckú školu – grafický dizajn, viac ma bavilo kresliť a tvoriť ručne, chcela som sa ďalej vzdelávať i v umení, no nechcela som ostať iba umelcom.

Tak som vyštudovala pedagogiku: výtvarnú výchovu a slovenský jazyk na Trnavskej univerzite. Po škole som hneď som nastúpila do práce a zistila, že prax a to, čo nám dala škola je veľmi vzdialené. Musela som si nájsť spôsob ako slovenčinu ako náročný, často veľmi abstraktný jazyk naučiť deti bez memorovania. A tak som šla cestou zážitkového učenia, prepojenia slovenčiny s umením, s vizuálnením abstraktných pojmov, využitím hry vo vyučovacom procese, multisenzoriálnom prístupe. Taktiež som výtvarnú výchovu neučila ako tradičné vyučovanie – priniesla som im kus umenia do ich života a mohli ho sami tvoriť, zažiť, pochopiť. Učila som ich, že výtvarný jazyk je tiež forma komunikácie.
Stretla som sa v praxi i s množstvom integrovaných detí s rôznymi poruchami a naučila sa pristupovať, tak ku každému jednému individuálne a s rešpektom a pokorou, zároveň si uvedomovať limity a dôležitosť správnej výchovy detí.

Držím sa citátu: „Priemerný učiteľ rozpráva. Dobrý učiteľ vysvetľuje. Výborný učiteľ ukazuje. Najlepší učiteľ inšpiruje.“ — Charles Farrar Browne.

Potom prišiel klasický scenár života manželstvo a dieťa. Vlastné dieťa ma naučilo ako náročné je rodičovstvo. Vidieť chyby vo výchove iných je ľahké, ale neurobiť vlastné chyby :D nereálne. Poučiť sa z nich sa však dá. Skúsila som rôzne spôsoby výchovy, ale vždy mi bolo veľmi blízke zážitkové učenie a umenie, takže ani vo výchove vlastnej dcéry to nebolo inak. Dokonca som v období, keď nevedela rozprávať vyskúšala BABY SIGN – znakovanie a tak nám šla komunikácia ľahšie.

Potom však prišiel životný zvrat. Narodil sa nám nepočujúci chlapec do rodiny, kde sa nikdy nepočujúci neobjavil po dlhé generácie. No začala som sa učiť posunky reálne v posunkovom jazyku, nakoľko sme chceli dať mu šancu komunikovať s nepočujúcimi. Tak začala výchova a učenie sa nielen ja – jeho, ale hlavne vzájomné načúvanie, nazeranie a zladenie sa. Učiť ho forme komunikácie, ktorá nám síce nebola prirodzená, ale ľahko sme ju prijali za svoju.

Posunkovali sme všetko. Syn nosil aj načúvacie aparáty tie nepomohli. Tak prišla možnosť nechať mu doživotne implantovať do hlavičky po oboch stranách ušiek kochleárne implantáty, vďaka ktorým by mohol počuť.

Prišli prvé reakcie na zvuky a postupne začal napočúvavať svet okolo seba. Prvé slová mama, na tie nikdy nezabudnem.

Tak samozrejmé je pre nás počutie, že si neuvedomujeme, aké je to zložité, kým zvuk príde do nášho mozgu, vyhodnotí ho a pochopí. A to všetko za tak krátky čas. Pre mňa sa počutie stalo fascinujúcim a jedným veľkým umením. Preto som sa rozhodla, že založíme občianske združenie. Aby syn bol finančne zabezpečený pri strate či poškodení tak drahých a nepoistiteľných prístrojov, bez ktorých nikdy počuť nebude. A zároveň som chcela zdieľať vlastné nadšenie z nepočujúceho dieťaťa. Čo všetko dokáže napriek svojmu hendikepu.

Ako matke mi chýbajú materiály k učeniu sa ako s dieťaťom pracovať (existujú ale nie je ich veľa), chýbajú mi podporné materiály pre detičky vo forme knižiek, kde by boli zobrazené deti s rovnakým postihnutím a prístrojčekmi ako on, a tak si ľahšie budovali vlastnú identitu. Ja som nepočujúci chlapček, ale som tu s vami vo svete zvukov, vďaka prístrojčekom, mám svoje limity, ale viem byť šťastný talentovaný a samostatný.

 
Jana Helíková
Dôvod prečo je v projekte?

Juraja a jeho prácu sledujem od nášho zoznámenia. Veľmi mu fandím a obdivujem jeho zanietenosť a tvorivosť, manažérske schopnosti. Tento projekt je originálny a prínosný, milujem našu krajinu, krásu jej prírody i histórie. Toho je nádherný spôsob ako ju zviditeľniť všetkým Slovákom, ktorý ju majú na dlani a nespoznávali ju a ťahajú sa do zahraničia. Páči sa mi, že projekt je hravý, kreatívny, vzdelávací i osvetový zároveň. Držím palce celému tímu, aby naplnili svoje predstavy a ciele.