Pár slov o Janke.

Choroba nechodí po skalách ale po ľuďoch v jeden nie šťastný deň si vybrala aj mňa….to už som mala doma 8rocnu dcéru a hlavu plnú snov,ktoré skončili mávnutím prútika,ktorý v ruke držala choroba….Za pomoci liečby podpory rodiny som to dotiahla do úspešného konca. Počas liečby mi najväčšou útechou bol papier a pero , všetky svoje pocity som dala na papier a časom ich odložila do igelitovej tašky…Až po 8smich rokoch uzreli svetlo sveta a sú zahrnuté v zbierke básní UŽ NEPLAČ…za to však vďačím Ivke ktorá vo mne prebudila myšlienku vydať knihu a v celku ju aj dala dokopy práve Iva.