HOGO

Mária Zemiaková

Čomu sa Mária venuje?

Ako športovkyňa – vôbec jedna z prvých hokejistiek Slovenska v histórii, dva tituly majsterky Slovenska v ľadovom hokeji žien s družstvom Žiliny, ako reprezentantka SR – dve účasti na Majstrovstvách Európy sk. B, bronz na Majstrovstvách sveta MASTERS v hokejbale, ako trénerka a manažérka s detskými, so žiackymi, ženskými a juniorskými družstvami klubu HOGO Žilina mnoho športových účastí, medailí, víťazstiev, titulov; ako rozhodkyňa ľadového hokeja – historicky prvá hlavná rozhodkyňa na Slovensku – 15 rokov aktívnej činnosti a účastí na mnohých šampionátoch Majstrovstvách sveta a Európskych pohároch, v extralige v ženskom ľadovom hokeji, v extralige juniorov a žiakov; ako organizátorka podujatí a mnohých grantových projektov – napr. „M-SR v hokejbale junioriek“, „Hurá, na sídlisku to cez víkend žije“, Decká, poďte s nami na Stumpel cup“, „Mamut cup“, „Detský hokejový deň“, „WW Hockey day and weekend – podujatie IIHF“, Pongrác cup a mnohé ďalšie, pričom podujatie “ Viliam Pongrác memoriál cup“ získalo ocenenie v kategórii najvýznamnejšie športové podujatie v ankete Športovec roka Žiliny 2017. Ako manažérka – úspešné vedenie klubu HOGO Žilina a založenie mládežníckeho a ženského hokeja MsHKM Žilina, s.r.o., ako inštruktorka nordic walking – viac ako 120 absolventov kurzov; ako cestárka: – investičná príprava rýchlostných ciest R6, R3, ako autorka v súčasnosti pripravovaných projektov: – pre všetkých: „Tajomstvo pod vodou“, pre seniorov: „Zdravie máš len jedno, poď správne chodiť“, „Športové centrum seniorov – FOREST“. Výzva do budúcna: – dopísanie kníh s názvami: História Mojšovej Lúčky a „15 dní“, postaviť domček na pôde predkov a pri ňom rodostrom od roku 1828.
A ocenenie v roku 2015 za 2014 malá satisfakcia za angažovanosť v žilinskom športe.

 

Mária Zemiaková

Ešte pár slov o nej.

Môj osobný príbeh možno opísať životnou cestou: Od hokejky k paličkám, od športu ku kultúre a histórii, od detí k seniorom, od ciest po diaľnice a to všetko so vzťahom k rodnému mestu Žilina a krásnemu Slovensku v spoločnosti dvoch šikovných synov a mnohých zaujímavých osobností.
Môj príbeh začal podozrením na srdcovú vadu a obmedzením športovať. Keď sa v dospelosti tento hendikep nepotvrdil, bolo možné sa športovo presadiť len v športe, ktorý na Slovensku iba vznikal: ženský hokej. A tak sa stal mojou láskou a osudom.
Prešla som svet ako športovkyňa i rozhodkyňa medzinárodnej hokejovej federácie IIHF, poznám cestnú sieť ako profesionálna stavebná inžinierka, rozumiem detskej dušičke a mládeži ako trénerka a matka, viem čo je organizovať podujatia a dostávať pozitívne spätné väzby od spokojných účastníkov, poznám únavu, nepoznám nudu. Osloví ma každá výzva, grantové projekty, či potreba pomôcť iným. V našom klube HOGO, deti členské poplatky neplatia, hokejky sú im darované a úsmev nevyhnutný. Keď mi na hokej začal dochádzať dych, niekto tam hore zariadil, aby som sa stretla s Luciou Okoličányovou. Ten niekto bol zrejme jej otec z nebíčka, ktorý stál pri zrode mojej rozhodcovskej hokejovej činnosti. To nie je náhoda, to je cesta, po ktorej učím aj iných chodiť s paličkami. Ďalšie signály z nebíčka mi posiela môj nebohý tatino, pretože ma vedie po stopách našich predkov a záujmu o históriu ich rodnej obce, ktorá bola v roku 1998 zatopená Vodným dielom Žilina. Aj preto som hrdá na to, že moji synovia Juraj (23) a Adam (10) nosia meno Zemiak, ktoré sa od roku 1828 spája s obcou Mojšová Lúčka. História, nordic walking a vďační absolventi kurzov ma motivujú k zameraniu sa pozornosti na tých – v dnešnej covidovej dobe najzraniteľnejších – na seniorov. Je krásne sledovať ich chuť do života pri pohybovo – ozdravnej aktivite s obyčajne neobyčajnými paličkami. Rozdávať radosť, je to, čo ma napĺňa.

 
 
Mária Zemiaková
Dôvod prečo je v projekte?

Dá sa povedať NIE projektu, v ktorom Vás za svoju činnosť, osobný a profesný príbeh považujú za Poklad Slovenska? Je to pre mňa obrovská satisfakcia so silnou emóciou.