Peter Ďuriš
Ešte pár slov o ňom.
Rád spomínam na moje detstvo v Beckove. Som veľmi rád, že nás rodičia priviedli zrovna sem. S kamošmi sme boli tak trochu postrach dediny. Nebolo to tak dávno, ale boli to časy, keď sme sa slovne dohodli, že sa 8:30 stretneme pod hradovkou a do tmy nás nebolo. Nikto nám nepísal SMS alebo netrekoval smartfón. Bunkre, luky, kuše, lezenie po skale s horolezcami, strašenie turistov, nahanánie dravých vtákov, BMX team a k tomu zelená voda, Vah a aj „chemické“ experimenty, amatérske vybušniny a trochu vandalizmu.
Do školy som chodil v Trenčíne, bola to športová trieda. Začalo to hokejom keď som mal 7 rokov. Na strednu v NMnV na GMRS a na výšku do Brna na VUT. Plno kontrastov, vždy iný ľudia, iná nátura a kolektív. Výsledok je kopec kamošov na rôznych miestach a veľa skvelých ľudi, na ktorých som mal štastie všade tam, kam som prišiel.
Dnes veľmi rád skialpujem, surfujem, jachtujem a všetko možné. Hokej si užívam viac ako, keď som hrával „profesionálne“. Žijem s umelým kolenným kĺbom, ktorý mi pripomína svoje limity. Čo je aj dobre, haha. Baví ma posúvať Kickresume vpred a skúšaž nové veci. Okrem toho sme s partnerkou rozbehli Elephant centrum, vzdelávacie a treningové štúdio v Trenčíne pre tehotné mamičky, deti a rodiny. Každý deň ma niečo nadchne. Chcem robiť všetko a byť všade, ale učím sa, že sa to nedá.
