Tomáš Kováčik
Ešte pár slov o ňom
Spomínam si na to ako keby to bolo včera. Na druhom stupni na základnej škole v Prievidzi som sa nejakým nedopatrením dostal do hudobnej triedy. V tej dobe som si hovoril že to je to najhoršie čo sa mi mohlo stať, ale dnes hovorím opak. Je to to najlepšie čo sa mi mohlo stať. Keď som prišiel do tej hudobnej triedy pripadal som si trošku ako keby tam nepatrím lebo oni sa učili 4 roky hudobnú teóriu noty a stupnice a hrali na flautu. Oni už vedeli čítať noty vtedy. Nám nakoniec povedali že nemusíme sa učiť čítať noty ale miesto toho ale musíme počúvať klasickú hudbu, robiť charakteristiku a opis diel lebo budeme skúšaný z toho. Asi po 2 rokoch som si ale uvedomil že aj keď to bola klasická hudba a nebavila ma niečo to so mnou urobilo. Vtedy som ešte nevedel čo. Ako iste tušíte z môjho písania bolo to cítenie hudby a rytmu a hudobných nástrojov. Asi o 4 roky neskôr som začal robiť hudobný štýl ktorý nemal s klasickou hudbou spočiatku žiadnu spojitosť a to bol hip-hop. V tom som pôsobil 12 rokov ako hlavný protagonista skupiny Comunita až kým som pochopil že moja cesta vedie vlastne úplne inokadiaľ. Čím ďalej tým viac som začal počúvať filmovú hudbu, neskôr chodiť do kina na filmy len kvôli tomu aby som študoval akú to má spojitosť s videom postavami a príbehom a začal sa učiť ako písať pre orchester a spájať to s modernými prvkami. Je to o príbehu a o emóciách hlavne a tie emócie by som chcel odovzdať čo najviac ľuďom aby sa aj Slovensko objavilo na mape ako krajina kde bude väčšie povedomie o filmovej hudbe a kvalitnej produkcií. S mojim novým poslaním vzniklo aj moje nové umelecké meno Prorokk. Všetko vo filmovej hudbe ale aj hocijakej inej je o tom vyjadriť príbeh a emócie takým spôsobom ako sa nedá slovami.
