Za pokladmi Slovenska

Tomáš Kováčik

Čomu sa Tomáš venuje

Môj profesionálny rast začal ešte na základnej škole. V roku 2006 sme sa s kamarátom ešte ako deti rozhodli že začneme robiť Hip- Hop s tým že on bude písať texty a ja robiť hudbu a potom sme to čo napísal zarapovali do hudby ktorú som urobil. Založili sme skupinu Comunita. Spočiatku to bolo veľmi detské a smiešne veď sme mali len 15 rokov :) ale čím dlhšie sme do toho venovali čas a úsilie tak to bolo lepšie a lepšie až sme v roku 2014 vydali debut album Comunita – Začarované Kruhy z ktorého sme dali aj vylisovať originálne CD. To bola per nás revolúcia v tej dobe ako pre skupinu ale zároveň aj tvrdý pád lebo sme odohrali niekoľko koncertov a potom sa každému zmenili priority tak sme sa rozpadli a zostal som len ja. V 2017 som začal nahrávať svoj prvý sólo album ale nedokončil som ho čo ma občas aj mrzí trochu lebo to bol podľa mňa vydarený počin. Vyšla z neho len 1 skladba s klipom s názvom Ďalší deň. A čo ma dokázalo tak otočiť že som v polovici nahratého albumu dokázal preskočiť úplne do iných vôd? Stretol som kamaráta po 8 rokoch a ako sme sa bavili o hudbe tak mi pripomenul ako sme sa stretli v roku 2009 na stanici a počúvali čo nové som urobil a vtedy mi povedal že ja nerobím hip hop ale že to je veľmi soundtracková filmová hudba. A vtedy mi to začínalo dochádzať. Vypočul som si všetkých 150 a asi aj viac skladieb ktoré som robil a zistil som že som prešiel všetkými štýlmi hip hop, R&B, house, electro ale najviac asi orchestrálna hudba. V tej dobe mal koncert Hans Zimmer v Bratislave a keď som toto zažil tak mi to len spečatilo to že filmová hudba je neskutočný nástroj na vyjadrenie príbehu a emócií a že to chcem robiť aj ja. Od tej doby ubehli nejaké 3 až 4 roky a vydal som niekoľko skladieb na spotify a aj na mojom youtube už pod mojou značkou Comunita Records ako skladateľ hudby Prorokk a začal som pracovať na pár projektoch.

Tomáš Kováčik

Ešte pár slov o ňom

Spomínam si na to ako keby to bolo včera. Na druhom stupni na základnej škole v Prievidzi som sa nejakým nedopatrením dostal do hudobnej triedy. V tej dobe som si hovoril že to je to najhoršie čo sa mi mohlo stať, ale dnes hovorím opak. Je to to najlepšie čo sa mi mohlo stať. Keď som prišiel do tej hudobnej triedy pripadal som si trošku ako keby tam nepatrím lebo oni sa učili 4 roky hudobnú teóriu noty a stupnice a hrali na flautu. Oni už vedeli čítať noty vtedy. Nám nakoniec povedali že nemusíme sa učiť čítať noty ale miesto toho ale musíme počúvať klasickú hudbu, robiť charakteristiku a opis diel lebo budeme skúšaný z toho. Asi po 2 rokoch som si ale uvedomil že aj keď to bola klasická hudba a nebavila ma niečo to so mnou urobilo. Vtedy som ešte nevedel čo. Ako iste tušíte z môjho písania bolo to cítenie hudby a rytmu a hudobných nástrojov. Asi o 4 roky neskôr som začal robiť hudobný štýl ktorý nemal s klasickou hudbou spočiatku žiadnu spojitosť a to bol hip-hop. V tom som pôsobil 12 rokov ako hlavný protagonista skupiny Comunita až kým som pochopil že moja cesta vedie vlastne úplne inokadiaľ. Čím ďalej tým viac som začal počúvať filmovú hudbu, neskôr chodiť do kina na filmy len kvôli tomu aby som študoval akú to má spojitosť s videom postavami a príbehom a začal sa učiť ako písať pre orchester a spájať to s modernými prvkami. Je to o príbehu a o emóciách hlavne a tie emócie by som chcel odovzdať čo najviac ľuďom aby sa aj Slovensko objavilo na mape ako krajina kde bude väčšie povedomie o filmovej hudbe a kvalitnej produkcií. S mojim novým poslaním vzniklo aj moje nové umelecké meno Prorokk. Všetko vo filmovej hudbe ale aj hocijakej inej je o tom vyjadriť príbeh a emócie takým spôsobom ako sa nedá slovami.

Dôvod prečo je v projekte

Keď sedím za počítačom a klávesmi hodiny dni a mesiace v malej miestnosti s tým že som vďačný že môžem robiť to čo ma baví stihne mi prebehnúť hlavou veľa myšlienok a nie vždy to ide podľa plánu. Jeden z mojich mentorov raz natočil jedno video kde povedal že najlepšia inšpirácia na tvorenie hudby nie je keď pri tom sedíš ale keď si v prírode a zabudneš na to koľko je hodín a užívaš si to a vypneš od všetkého. A presne o tom je tento projekt Za Pokladmi Slovenska. Ja osobne nemám pobehané skoro žiadne pamiatky tak je super že sa naskytla príležitosť ako spojiť príjemné s užitočným.