Zuzana Agová

Zuzana Agová

Čomu sa Zuzana venuje

Do roku 2020 som fungovala v rámci detskej izby v byte, ale keďže lepidlo príliš smrdelo a šila so niekedy až do noci, vadilo to nielen mojej rodine ale aj mne. Tak som u prababky na vidieku, začala prerábať letnú kuchynku na malý ateliérik. Cez zimu bola prázdna a na jar som sa už sťahovala. Najprv som šila na bežnej novšej Singerke, ale hrubšiu kožu som šila naďalej ručne. Moje prvé capačky som posielala kamarátkam až do Nórska či Holandska a odbyt po mojej tvorbe sa začal navyšovať. Do mojej novej dielničky pribudol starý ruský šijací stroj Lada, tá je ale parádna do teraz, lepšie šije ako stroj pred ním, no opäť ešte hrubšiu kožu to nejak nechcelo zvládnuť. Toľko som okolo toho chodila a hovorila tu a tam, že dostala som od kamaráta môj prvý priemyselný stroj, no opäť nastal problém, že do oblúka sa šilo ťažko. Darované predala a kamarátovi som ukázala už zánovný stĺpový stroj. Tak prišlo obdobie, učiť sa na ňom, ale opäť som prichádzala na to, že mi je lepší ručný pohon, s ktorým viem s väčším citom a precíznosťou ušiť zvršky… Po konzultácií s mojim servismanom na šijacie stroje prišlo riešenie, poslal mi odkaz na parádnu „ramenovku“ s ručným pohonom, na ktorom šijem do teraz, a prešije mi aj amen. A zrazu mi je malá „bývalá kuchynka“. Momentánne som v štádiu aký krok bude nasledovať…

Zuzana Agová

Ešte pár slov o nej

Ahoj, volám sa Zuzana. Výrobu barefoot obuvi som začala v roku 2014 z podnetov, že sa mi narodilo prvé dieťa a bolo ho treba obuť a z vlastného zdravotného stavu, pretože som si nevedela obuť žiadne topánky. Tlačili ma, lebo sa mi noha po pôrode roztiahla a klenba povolila aj váhou dieťaťa. V tom čase som sa dozvedela aj o barefoot, obúvaní naboso. Tento prístup mi prišiel logický, lebo tisícročia človek takto chodil. Naštudovala som si o obúvaní hlavne malých detí, a prišla som na to, že najlepšie je nechať dieťa, ako aj seba, čo najviac naboso. Resp. vyberať topánky do všetkých strán ohybných, ľahučkých, dostatočne dlhých a širokých na danú nôžku, keďže pri kroku sa prsty rozťahujú, pracujú a predsa sme aj každý iný. To som vlastne opísala aspekty Barefoot. Týmto podporím nielen zdravý vývin chodidla ale aj spevním chrbát. Pri chôdzi sa zapája každučilinčičký svalík na nohe, celého tela až po hlavu. A to bolo pre mňa primárne. V komerčných topánkach toto nie je možné, keďže sú tvrdé, ohyb nulový, špicatý predok-prsty stlačené k sebe a už aj deťom vyrábajú napr. tenisky (!) s drop-om, čo je vlastne vyvýšenie podrážky pri päte, čiže opätok. Ja som sa opäť musela naučiť správne chodiť, aby ma noha a chrbát prestali bolieť. Aby som nedupala na pätu. Správnu chôdzu som našťastie mohla sledovať na mojich, už výlučne bosonohých deťoch. Teraz chodím už úplne ináč a keďže zem dáva jasne najavo moje chyby v chôdzi, tak tým som pomalšia a dôkladnejšia. Dokonca mi akoby posunula kamienok tam, kde mi vzniká v tele problém, napr. pečeň, obličky, pľúca a vtedy šliapnem po nich, zabolí ma to miesto a potom to riešim, liečením sa. Vďaka barefoot som si vyliečila aj vzrastajúci necht na palci a malíčku. Najprv som teda svojim deťom háčkovala, plietla a šila rôzne návleky na detské nôžky do nosiča/kočíka a aj topánočky. No keď prišlo leto, nemala som si čo obuť ja, lebo nič mi nesadlo, sa ku mne pritrafili huarache sandáliky a keďže som mala kus kože a špagát, tak som sa do nich pustila. No a odvtedy ich nosím, skúšam, vylepšujem, vymýšľam rôzne viazania a autodidakticky sa učím k obuvníckemu remeslu.

 
 
 
Zuzana Agová
Dôvod prečo je v projekte?

Zuzane sa páči nápad projektu.